ÊÓËÒÓÐÎËÎÚÈ ÌßÑßËßËßÐ
RUSÈYADA FARFOR SßNßTÈ Vß FARFOR ÈSTEHSALÛ
Ñÿëèì ßËÈÇÀÄß
Search

ÊÓËÒÓÐÎËÎÚÈ ÌßÑßËßËßÐ
ÀÑßÔ ÆßÔßÐÎÂÓÍ ÉÀÐÀÄÛÆÛËÛÜÛÍDÀ ÝÞÐÊßÌËÈ ØßÕÑÈÉÉßÒËßÐÈÍ ÏÎÐÒÐÅÒËßÐÈ
Åëíàðÿ ÌÓÑÀÉÅÂÀ
ÀÇßÐÁÀÉÆÀÍ ÕÀËà ÌÓÑÈÃÈÑÈ ÍÖÌÓÍßËßÐÈÍÈÍ ÑÒÀÒÈÑÒÈÊ ÀÐÀØÄÛÐÛËÌÀÑÛ
Øàùèí ÙÀÆÛÉÅÂ
ÀÇßÐÁÀÉÆÀÍ ÒÅËÅÂÈÇÈÉÀ ÒÅÀÒÐÛÍÛÍ ÈÍÊÈØÀÔ ÄÞÂÐËßÐÈ
Òàðèéåë ÂßËÈÉÅÂ
ÒÎÊÀÉ ÌßÌÌßÄÎÂÓÍ ÉÀÐÀÄÛÆÛËÛà ÈÐÑÈÍÄß ÌÓÑÈÃÈ×È ÏÎÐÒÐÅÒËßÐÈ
Ñàìèð ÑÀÄÛÃÎÂ
TßFßKKÖR Vß BßDÈÈ YARADÛCÛLÛQ
Nardanÿ YUSIFOVA
Ì.ÔÖÇÓËÈ ÏÎÅÇÈÉÀÑÛ Âß Ö.ÙÀÆÛÁßÉΠÃÖÄÐßÒÈ
Ôèêðÿò ÌßËÈÊÎÂ
18 ÀÏÐÅË – ÁÅÉÍßËÕÀËà ÀÁÈÄßËßÐ ÝÖÍÖÄÖÐ
Åëíóðÿ ÊÀÇÛÌÇÀÄß
ÕÕ ßÑÐÈÍ ßÂÂßËËßÐÈÍÄß ÀÇßÐÁÀÉÆÀÍ ÌÀÀÐÈÔÏßÐÂßÐËßÐÈÍÈÍ ÉÀÐÀÄÛÆÛËÛÜÛÍÄÀ ÌßÄßÍÈÉÉßÒ ÏÐÎÁËÅÌËßÐÈ
Åëíàðÿ ÁÀÜÛÐÎÂÀ
ÑÓÌÃÀÉÛÒ ÒÅÀÒÐÛÍÄÀ ÀÊÒÉÎÐ ÏÎÒÅÍÑÈÀËÛ (õàëã àðòèñòè Âàëåù Êÿðèìîâóí éàðàäûæûëûüû íöìóíÿñèíäÿ)
Âÿôà ÌÖÙÀÆÈÐÎÂÀ
RUSÈYADA FARFOR SßNßTÈ Vß FARFOR ÈSTEHSALÛ
Ñÿëèì ßËÈÇÀÄß

 


Rusèyada farfor èstehsalûnûn kÿøfè vÿ tÿøkèlè XVÛÛÛ ÿsrèn mÿøhur alèmè Dmètrè Èvanovè÷ Vènoqradovun (1720-1758) adû èlÿ baülûdûr.

        Rusèyada èlk dÿfÿ Û Pyotrun dþvröndÿ farfor vÿ fayansa yöksÿk qèymÿt verèëìèø âÿ áó ñÿíÿòèí èñòåùñàëûíûí ÿñàñû ãîéóëìóøäóð.

        Farforun yaradûlmasû vÿ farfor mÿmulatlarûnûn sÿnaye èstehsalûnûn tÿøkèlè D.È.Vènoqradovu éàëíûç ôàðôîðun laboratorèya þrnÿyènèn “kè÷èk nömunÿsè”nèí ÿldÿ åäèëìÿñè deyèl, hÿm dÿ ömumèyyÿtlÿ farfor mÿmulatlarûnûn zavod èstehsalûnûn bötön kompleksè ö÷ön lazûm olan bèr sûra fèzèkè-kèmyÿvè vÿ texnolojè mÿsÿlÿlÿrèn hÿll edèlmÿsènèn vacèblèyè qarøûsûnda qoydu. O, èø kompleksènè tÿkbaøûna èdarÿ etdè. Farforun mÿnèmsÿnèlmÿsè prosesèndÿ D.È.Vènoqradov tÿrÿfèndÿn aøaüûdakû mÿsÿlÿlÿr hÿll olunmuødu: 1. Farfor kötlÿsènèn tÿrkèbènèn èølÿnèlmÿsè. 2. Farfor ö÷ön gÿrÿklè komponentlÿrèn, yanma temperaturu vÿ farfor kötlÿsènèn yanmanûn reduksèyaedècè qaz möhètèlÿ (aülûq, èøûüa salma, davamlûlûq vÿ s.) mönasèbÿtènè nÿzÿrÿ almaqla yerlè xammaldan se÷èlmÿsè. 3. Doüramada, ayûrmada xammal materèallarûnûn zÿngènlÿødèrèlmÿsènèn texnolojè ösullarûnûn èølÿnèlmÿsè. 4. Plastèk gèllÿrèn deqèdratasèyasû vÿ onlarûn quruma zamanû mÿmulatûn ÷atlamasûnûn qarøûsûnû almaq ö÷ön, farforun plastèklèyènè azaltmaq mÿqsÿdèlÿ zÿèflÿdècè ÿlavÿ kèmè farfor kötlÿsènÿ daxèl edèlmÿsè. 5. Farfor mÿmulatlarûnûn möxtÿlèf bèømÿ hallarû ö÷ön (tullantûnûn vÿ farforun mènalû halda (sulu) bèøèrèlmÿsè) soba konstruksèyasûnûn èølÿnèlmÿsè. 6. Farforun èlkèn bèøèrèlmÿsènèn optèmal rejèmènèn èølÿnèlmÿsè. 7. Mènalû farforun bèøèrèlmÿsèndÿ qaz rejèmènÿ uyüun temperatur rejèmènèn èølÿnèlmÿsè. 8. Mènaöstö rÿsmèn bèøèrèlmÿ rejèmènèn èølÿnèlmÿsè. 9. Soba ö÷ön yanacaüûn se÷èlmÿsè (tullantû, mèna vÿ boyanûn yanmasû). 10. Farfor par÷asûnûn ÿldÿ edèlmÿsè ö÷ön mèna tÿrkèbènèn èølÿnèlmÿsè. 11. Mènalanmûø tÿbÿqÿnèn qalûnlûüûnû tÿmèn edÿn mÿmulatûn mènalanmasû texnologèyasûnûn mÿnèmsÿnèlmÿsè. 12. Farfor par÷asûnda bèøèrèlmÿ yolu èlÿ mþhkÿmlÿndèrèlÿn, farfor özÿrèíäÿêè rÿsm ö÷ön möxtÿlèf rÿnglè vÿ ÷alarlû keramèka boyalarûnûn tÿrkèbè vÿ hazûrlanmasû texnologèyasûnûn èølÿnèlmÿsè. 13. Kapsel vÿ sobanûn hþrölmÿsè ö÷ön odadavamlû kÿrpècèn hazûrlanmasûnda xammalûn se÷èlmÿsè. 14. Kvarsûn xûrdalanmasû (yanma, öyötmÿ, ayûrma) texnologèyasûnûn èølÿnmÿsè.

        Farfor øèxtasûnda daha xûrda kvarsûn tÿtbèqè farfor par÷asûnda bþyök mèqdarda mayenèn, øöøÿyÿbÿnzÿr fazanûn ÿmÿlÿ gÿlmÿsènÿ, nÿtècÿdÿ èsÿ göclö èøûqlanmaya kþmÿk etdè.

        D.È.Vènoqradovun farfor kötlÿlÿrèndÿ aøqar rolunu alebastr oynayûb. Möasèr farfor kötlÿlÿrèndÿ èsÿ qûzûb yapûøma èntervalû ÷þl øpatûndan øèxtanûn qûzmasû zamanû prènsèpèal olaraq fÿrqlÿnèr.

        D.È.Vènoqradovun farfor kötlÿlÿrèndÿ alebastrûn èøtèrakû farforun bèømÿsè zamanû ÷þl øpatû farforunda þzönö gþstÿrmÿyÿn bÿzè ÷ÿtènlèklÿr tþrÿdèrdè.

        Alebastrûn aøqar kèmè se÷èlmÿsè tÿsadöfè deyèldè. Alebastr gèlèn ÿrèmÿ temperaturunu, nÿtècÿdÿ èsÿ farfor kötlÿsènèn qûzûb yapûømasûnû azaldûr. Ancaq farfor par÷asûnûn aülûüûnû, øÿffaflûüûnû vÿ mþhkÿmlèyènè tÿmèn etmÿk ö÷ön D.È.Vènoqradov möasèr ÷þl øpatû farforu èlÿ möqayèsÿdÿ yanmanûn daha cèddè temperatur vÿ qaz reæèmènè èølÿmÿlè èdè.

        D.È.Vènoqradov yanmanû þyrÿndè, dÿfÿlÿrlÿ sobalarû yenèdÿn qurdu, onlarû mökÿmmÿllÿødèrdè, qaz vÿ temperatur rejèmènÿ uyüunlaødûraraq yenèdÿn tèkdè.

        Farforun mÿnèmsÿnèlmÿsè ö÷ön xösusè sobalar lazûm èdè. D.È.Vènoqradov bu èøÿ - sobalarûn èølÿnèlmÿsènÿ vÿ tèkèlmÿsènÿ äÿðèí bèlèk vÿ bþyök zÿhmÿt tÿlÿb edÿn 14 gÿrgèn èl sÿrf etmèødè.

        1750-cè èlèn sonuna yaxûn «Neva porselèn manufakturasû» áþéöê ýÿëÿúÿéè îëàí yerlè farforun èstehsalûnû tÿøkèl edèrdè. D.È.Vènoqradovun þlömöndÿn sonra zavodda bötön èølÿr onun texnologèyasû ÿsasûnda davam etdèrèldè.

        Texnèkè rÿhbÿrlèyÿ onun ÿn yaxûn kþmÿk÷èsè, øagèrdè vÿ davam÷ûsû, sadÿ ustalar arasûndan ÷ûxmûø Nèkèta Voènov ke÷dè. 1762-cè èldÿ zavoda M.V.Lomonosov baø÷ûlûq etdè. O, farfor èstehsalû texnologèyasûnû yaxøû bèlèrdè, belÿ kè, þzö 1750-cè èldÿ möstÿqèl øÿkèldÿ, tÿrkèbènÿ gþrÿ «Vènoqradov ösulu»ndan olduqca fÿrqlÿnÿn farfor ösulu vÿ bèømÿ texnologèyasû èølÿmèødè. M.V.Lomonosovun farforlarû haqqûnda bþyök alèmèn bèzÿ gÿlèb ÷atmûø ÿlyazmalarûndan mÿlumdur. M.V.Lomonosov tÿrÿfèndÿn hazûrlanmûø farfor mÿmulatlarû òÿÿññöô êè, qalmayûbäûð. Farfor özÿrèndÿ èø “porselèn manufakturasûnda” hÿmèøÿ D.È.Vènoqradovun qaydalarû ÿsasûnda aparûlûrdû. Èmperator farfor zavodu ènqèlaba qÿdÿrkè Rusèyada yeganÿ dþvlÿt zavodu olaraq qalmûødû.

        Èmperator zavodunun farfor mÿhsullarûnûn formalaødûrûlmasûnda î dþvrdÿêè memarlûq öslubunun bþyök tÿsèrè var èdè. Bu dþvrdÿ zavodun bÿdèè èstèqamÿtè èlk nþvbÿdÿ heykÿltÿraø Jan-Domenèk-Raøetèn yaradûcûlûüû èlÿ baülû èdè. O, zavoda 1779-cu èldÿ baø modelmeyster vÿzèfÿsènÿ dÿvÿt olunmuødu. Zavodda èølÿdèyè möddÿtdÿ o, 150 farfor mÿmulatû modelè ùàçûðëàìûøäû.

        Heykÿltÿraø Raøetèn èlk èøè “Arabesk servèzè”íè bÿzÿyÿn stolöstö heykÿllÿr sèlsèlÿsè olmuødu. Belÿlèklÿ, bu dþvrdÿ èkè cÿrÿyan meydana ÷ûxdû. Bèrèncèñè klassèzmèn qaydalarû ÿsasûnda, alleqorèk obrazlar yaradan vÿ èkèncèñè mÿèøÿtÿ meyl edÿn, sadÿ ènsanû göndÿlèk hÿyatû èlÿ tÿsvèr edÿn úÿðÿéàí èäè. XVÛÛÛ ÿsrèn sonlarûnda farforda antèk mèfologèya söjetlÿrè éàðàíûð. Bu dþvrdÿ yenè formalar òÿøÿêêöë òàïûð. Dÿqèq sèluet, aydûnlûq, mötÿnasèblèk, monumentallûq, tÿsèrlè tÿsvèr 1780-1790-cû èllÿrèn rus farforu ö÷ön sÿcèyyÿvè èdè.

        Qeyd etmÿk lazûmdûr kè, vazalarûn bÿzÿdèlmÿsè ö÷ön peyzaj rÿssamlûüûnûn dÿzgah ÿsÿrlÿrèndÿn èstèfadÿsè zamanû vazanûn ömumè kompozèsèyasû elÿ dözölördö kè, èstèfadÿ olunan peyzaj kompozèsèya mÿrkÿzèíÿ ÷åâðèëñèí vÿ èstÿr vazanûn ÿsas formasû, èstÿrsÿ dÿ bÿzÿyèn bötön detallarû ona tabe olsun. Bu yalnûz mÿcburè qanun, dèktÿ edÿn öslub deyèldè, hÿm dÿ o vaxtûn farfor÷ularûnûn yöksÿk mÿdÿnèyyÿtènÿ vÿ bÿdèè ustalûüûna dÿlalÿt edèrdè.

        1778-1785-cè èllÿrdÿ Qardner zavodu tÿrÿfèndÿn øah sarayûnûn sèfarèøè ÿsasûnda mÿøhur orden servèzlÿrè: “Qeorqèyevskè” “Aleksandrovskè” vÿ “Vladèmèrskè” (yapûødûrûlmada ö÷ rÿnglè øÿkèl) hazûrlanmûødû. Bu servèzlÿr bÿdèè farforun èrè ÿsÿrlÿr ñåðèéàñûíäàí èdè. Onlarûn kompozèsèya quruluøu þz ÿhÿmèyyÿtènè èndèkè zamana qÿdÿr ètèrmÿyèb vÿ tÿntÿnÿlè zèyafÿt ìþâçóëó farfor servèzlÿrènèn hazûrlanmasûnda nömunÿ êèìè èñòèôàäÿ îëóíóð.

        Bu dþvrön èmperator zavodunun farforu avropa öslubu cèzgèlÿrènÿ malèk olmaqla éàíàøû þzönäÿ rus mèllè èncÿsÿnÿtènèn orèjènal xösusèyyÿtlÿrènè äÿ åùòèâà åäèðäè.

        XVÛÛÛ ÿsrèn ÿn tÿmtaraqlû servèzè “Yusupov servèzè”dèr. Farfor zavodunun bu mÿhsulu stolöstö farfor heykÿl bÿzÿklÿrènÿ, sadÿ hÿndÿsè formalû qaba, forma èlÿ cèddè uzlaødûrûlmûø naxûøa, medalyonlarda arxètektura peyzajûna malèkdèr.

        XÛX ÿsrèn sonlarûna yaxûn rus farforu èncÿsÿnÿtèndÿ tÿnÿzzölön baølanüûcû äóéóëóð. Bu dþvrön farfor mÿmulatlarûnûn dözÿldèlmÿsè daha ÷ox formanûn mÿnasûz mörÿkkÿblÿødèrèlmÿsènÿ, detallarûn, hÿm dÿ möxtÿlèf fèqurlarûn öst-östÿ yûüûlmasûna ÷evrèlèr. XÛX ÿsrèn sonlarûnda Avropa èncÿsÿnÿtèndÿ ènkèøaf edÿn farfor sÿnayesè ö÷ön yenè cÿrÿyan axtarûrdûlar. Èncÿsÿnÿtdÿ bu yenè cÿrÿyan modern öslubu oldu.

        1888-cè èl ömumdönya Kopenhaqen sÿrgèsèndÿ Danèmarka zavodu yenè öslubda ùàçûðëàíìûø mÿhsulunu nömayèø etdèrdè. Bu mènaaltû rÿsmlè vazalar èdè. Ñþçöýåäÿí öslubda Èmperator zavodu 1906-cû èldÿ èkè yözÿ qÿdÿr mènaaltû bÿzÿklÿ vaza satûøa buraxdû. Vazalarûn formasû sadÿ olsa da, konturlarû solüun ÷ÿkèlmèødè.

        1906-cû èldÿn 1917-cè èlÿ qÿdÿr Èmperator farfor zavodunda modern öslub östönëöê òÿøêèë åäèðäè. Bu öslub konturlarûn solüun ÷ÿkèlmÿsèylÿ fÿrqlÿnèr. Naxûølar sûxûntû vÿ göcsözlöyö ÿks etdèrèrdè, onlar ö÷ön dumanlû qörub, tutqun rÿnglÿr sÿcèyyÿvè èdè, obrazlû kompozèsèya yox èdè. Bötön bunlar o dþvrön döøkön ÿhval-ruhèyyÿsènÿ uyüun èdè.

        Rus farforunun tarèx÷èsè A.K.Lansere Èmperator farfor zavodunun ènqèlabaqÿdÿrkè èø dþvrönö tÿhlèl edÿrÿk burada èølÿyÿn sÿnÿtkarlardan K. Somov, S.×exonèn, V.Serov, V.Kuznetsov, Q.Narbèt haqqûnda yazûrdû kè, onlar rus farforunun ènkèøafûna möÿyyÿn tþhfÿlÿr vermèølÿr. Ûmperator dþvrönön “èncÿsÿnÿt dönyasûnûn” mödafèÿ÷èlÿrè kèmè ÷ûxûø etmÿlÿrènÿ baxmayaraq, V.Kuznetsov vÿ S.×exonèn sonralar sovet farforunun gþrkÿmlè ustalarû oldular.

        ßäÿáèééàò

1. Áåçáîðîäîâ Ì.À. Ä.È.Âèíîãðàäîâ – ñîçäàòåëü ðóññêîãî ôàðôîðà. Èçä-âî ÀÍ ÑÑÑÐ, 1950.

2. Ëàíñåðå À.Ê. Ðóññêèé ôàðôîð. Èñêóññòâî ïåðâîãî â Ðîññèè ôàðôîðîâîãî çàâîäà. – Ë.: Õóäîæíèê ÐÑÔÑÐ, 1968.

3. Ëàíñåðå À.Ê. Ñîâåòñêèé ôàðôîð. Èñêóññòâî Ëåíèíãðàäñêîãî ãîñóäàðñòâåííîãî ôàðôîðîâîãî çàâîäà èì. Ì.Â.Ëîìîíîñîâà. – Ë.: Õóäîæíèê ÐÑÔÑÐ, 1974

4. Þð÷àê Ì.ß., Ïåòðîâà Õ.Â. Ïðè÷èíû íåäîñòàòî÷íîé ìåõàíè÷åñêîé è òåðìè÷åñêîé ïðî÷íîñòè ôàðôîðîâîé ïîñóäû è ïóòè ïîâûøåíèÿ åå êà÷åñòâà. – Ñòåêëî è êåðàìèêà, 1969, ¹ 10


   
    copyright by musiqi dunyasi 2000-2005 ©

 


Next Page